Obec Háj
Obec Háj leží v krásnom údolí Slovenského krasu ohraničená pohorím Miglinc a Hájskym vrchom, ktorého druhá strana je časťou Zádielskej tiesňavy. Z obce sú ideálne podmienky na výlety a náročnejšie pešie túry, napríklad na Zádielsku planinu. Turniansky hrad, Turniansku planinu, Zádielsku tiesňavu, alebo až do Jasova a do mestečka Medzev. Za Hájom, v doline vedúcej smerom na Hačavu, sú vodopády a vodné kaskády, ktoré sú pri dostatočných zrážkach bohaté. Háj je pomerne malá, ale pre jej polohu a upravenosť navštevovaná obec. Má 282 obyvateľov, prevažne maďarskej národnosti. Pred domami sú v /letných mesiacoch/ vysadené a rozkvitnuté kvety. Pred každým domom je pokosená zeleň a na verejných priestranstvách sú upravené trávniky a nanovo vyasfaltované cesty. Je radosť prejsť sa po tejto obci. V obci sa nachádza ešte niekoľko pôvodných a zaujímavých domov typu „ Palóc“, ktoré boli voľakedy honosnými domami dobrých a bohatých gazdov. Obec Háj disponuje aj kvalitným ubytovaním priamo v objekte Obecného úradu.
Háj (maď. Áj ) leží v hlbokej doline medzi horami a vznikol omnoho neskôr, než staré dediny v turnianskom prediu, ako sú Turňa nad Bodvou, Žarnov,j Dvorníky a Hrhov. Háj bol osídlený až v dobe kolonizačnej a prvý raz sa o ňom dozvedáme len v r. 1340, keď pred jasovským konventom došlo k rozdeleniu majetkov medzi jednotlivými vetvami potomstva komesa Tekuša. Pri tomto delení získal Ján, syn Ladislava, syna Tekuša z Turne n. B. okolité dediny, medzi ktorými bol aj Háj (Ay). Háj vznikol len niekedy v druhej polovici XIII. stor., alebo na začiatku XIV. stor. Na pôvodnom rozsiahlejšom chotári Turne n. B. Svedčí o tom aj fakt, že majer (pustina) Miglinc, ktorý leží nad dedinouj, prináležíl až podnes chotáru mestečka Turňa n. B. No omnoho skôr, než vznikla dedina Háj, bol zaužívaný tento názov potoka a vrchu. Už v tzv. znovuzakladačnej listine jasovského prepoštstva z r. 1255 sa uvádza pri opise južných hraníc majetku jasovského kláštora vrch Ayfey. Táto hranica sa v opise tiahne od chotára Debrade na západ, smeruje k zemi Nyhatateluke ležiacej pri Čiernom lese a ďalej na západ medzi dvoma vrchmi, z ktorých jeden sa nazýva Ayfey ležiaci z južnej strany a iný Hygysheg ležiaci zo severu. Šmilauer zaiste správne stotožnil uvedený vrch Ayfey s vrchom ležiacim východne od dnešnej Hačavy (kóta 982 m) a Hygysheg (t.j. Hegyeshegy, Spitzberg) zasa s dnešným Jelením vrchom (kóta 949 m). Po postavení stredovekého feudálneho hradu Turna niekedy okolo r. 1357, dedina Háj patrila ako príslušenstvo k tomuto hradu. Keď kráľ Žigmund r. 1409 vymenil Turniansky hrad za hrad v Slavónii, uvádza sa medzi jeho príslušenstvom aj dedina Háj (Ay). Podľa portálneho súpisu z r. 1567 bolo v Háji 6 párt (4 celé a 4 polovičné sesie), 7 želiarov, 5 opustených domov, 1 nový dom a 1 slobodník. Podľa portálneho súpisu z r. 1578 bolo tu 6 celých, 4 polovičné sesie a 7 želiarov. Háj nebol vtedy poplatný Turkom. Podľa súpisu domov Turnianskej stolice z r. 1598 bolo v Háji napočítaných okrem richtárskeho domu 36 domov obývaných a 1 neobývaný. Z týchto 37 hláv rodín malo 14 osobné mená maďarského pôvodu: Zekely, Zabo (2), Herczeg, Ay, Santha, Kiraly, Odaky, Sarogh, Theöreök, Hasas, Kazdagh, Zaloczy, Nagy, ďalej 9 os. mená slovenského pôvodu: Kosso, Jeczko, Chys, Laczko a 14 neisteného pôvodu: Ambrus Lengyel, Koczys, Hardy, Ando, Baba, Totth, Gal, Koczy. Keďže Háj bol už v stredoveku v podstate maďarská dedina a nové slovanské obyvateľstvo prichádzalo sem postupne a pomaďarčovalo sa. O prevahe maďarského živlu v dedine svedčí aj fakt, že r. 1608 bola tu fília kalvínskej matkocirkvi Turne n. B., kde pôsobilii vtedy kalvínski kňazi maďarskej národnosti. Do r. 1715 počet obyvateľstva tu značne upadol a r. 1715 tu bolo iba 14 poddaných sedliakov a 1 slobodník, ktorých mali 4 os. mená slovenského pôvodu (Koso 2.Miko 2) a ostatné os. m. boli maďarského pôvodu: Andor (r. 1720 Ando), Bábás, Benedek, Boldisár, Haydu, Kulcsár, Marus (r. 1720 Maros), Miklos, Orbán, Szaloczi. Po r. 1720 prichádza nové obyvateľstvo a podľa lexikónu osád z r. 1773 sa tu rozprávalo maďarsky a slovensky. 